Tramp Autor: auox

Hodnocení

Bol horúci jún a ja som s batohom na chrbte práve za sebou zanechal poslednú dedinku. Môj výlet sa tým dostal do mojej obľúbenej časti - potulky mimo civilizáciu. Lesná cestička sa stávala menej udržiavanou, lesy šumeli s občasným slabým vánkom, stromy ma začali častejšie ukrývať pod svoju náruč z konárov. To bolo príjemné, pretože ráno sa pomaly menilo na horúce poludnie a tieň sa stával vítaným chladným útočiskom. Cesta sa vlnila, klesala a stúpala, kamienky hrkali pod topánkami, občas ma pozdravil potôčik.

Začínalo mi byť príliš teplo a tam som sa zastavil a zložil batoh, ktorý mi už začínal byť nečakane ťažký. Nie som žiadny chlapisko, skôr taký nižší chudý s večne chlapčenskou postavou. Batoh so stanom si v pohode unesiem, preto ma prekvapilo, prečo zrazu pripadá byť taký ťažký. Pot mi tiekol po tvári a kvapkal na zem. Vytiahol som flašu s vodou a vydychujúc si som sa napil.

Poobezeral som sa, či nie je náhodou niekto nablízku. Bol som celý premočený a tak som zo seba musel takmer zoškrabať prepotené tričko aj krátke nohavice. Ostal som tak iba v turistických topánkach a slamenom kovbojskom klobúku a pokračoval som v pití. Rád som nahý, cítim sa tak najlepšie. Trochu som na seba vylial a tak som tam chvíľu len tak stál a počúval poletujúci vietor, ktorý ma zároveň ochladzoval.

Odložil som flašu a rozložil mokré oblečenie po batohu, aby cestou mohlo uschnúť. Vyhodil som si batoh na chrbát. Nebol už ťažký, zrejme som len potreboval tú pauzu. Slnko pražilo a cesta išla pokojne ďalej. Pozostatok z poľnej cesty sa rýchlo stratil a ostal iba turistický chodníček.

Po asi hodine sa chodník schoval do lesa, klesol a poriadne sa rozbahnil. Došiel som až k úseku, kde bolo riedke blato po celej šírke chodníka a nijako sa nedalo obísť. Tak som si vyzul aj topánky, zviazal im šňúrky a zavesil ich na batoh. Nohy sa predsa len lepšie umývajú a trochu sa prevetrajú. Kráčať bosý blatom je veľmi príjemné. Blato sa pretláča pomedzi prsty, človek kráča pomaly a tak si to môže vychutnať. A zároveň musí dávať pozor aby sa nešmykol.

Keď som sa prebrodil blatom a vyšiel na slnko, dal som si chvíľu pauzu. Najedol som sa sledujúc ako mi na slnku schnú hnedé nohy. A pokračoval som ďalej. Cestička sa občas strácala či išla celkom inak, ako som si pamätal, raz som sa dokonca brodil lesom iba podľa kompasu, no nakoniec sa zakaždým zjavil nejaký známy obraz, ktorý ma uistil, že idem správne. Hodiny ubiehali a môj cieľ sa blížil. Mala to byť menšia lúka pri potôčiku, na ktorom sa o pár desiatok metrov ďalej po ďaždoch tvorí drobné jazierko - ideálne na umytie nôh.

Keď som dorazil na miesto, bolo už vo vzduchu cítiť, že večer sa blíži. Zhodil som batoh, rozbalil stan, urobil na hline bezpečné miesto pre ohnisko a išiel som ku potoku - umyť sa a pozbierať kamene na ohnisko. Nič som si so sebou nebral, veď zachvíľu som naspäť a dovtedy mi to tu nemá kto ukradnúť.

Cestou popri potoku som videl, že nedávne dažde ho podľa mojich predpokladov rozvodnili, takže som sa tešil na kúpanie v jazierku. A naozaj, jazierko tam na mňa čakalo a ja som neváhal a daroval mu svoje unavené telo. Voda bola príjemne chladná. Na breh som si odkladal pár pekných kameňov pre ohnisko, no hlavne som sa ako malé dieťa ponáral. Uvedomil som si, že sa už blíži tma a tak som sa ešte posledný krát ponoril, aby so si vytiahol kameň pre štastie. Pod vodou bolo tajomne, akoby čas prestal existovať. Za tlkotu svojho srdca som nahmatal malý kamienok a vynoril som sa.

Naokolo už bola zrazu tma. Akoby som bol ponorený oveľa dlhšie, než len pár sekúnd. Nechápal som to. Došiel som ku brehu a zistil som, že kamene pre ohnisko tam nie sú. Prezrel som breh, či sa neskotúľali, ale po kameňoch ani pamiatka. Celé to začínalo byť akési divné. Vyliezol som z vody a zamieril som k stanu. Našťastie bola jasná noc a hviezdy s mesiacom v splne mi krásne osvetľovali cestu aj keď boli nadomnou stromy. Dvíhal sa slabý vietor a začínala mi byť trochu zima.

Keď sa mi odkryl pohľad na lúku na ktorej som stanoval, celkom som na zimu zabudol. Môj stan bol preč. Aj batoh, kompas, mapa, nôž, jednoducho nič tam nezostalo. Bol som sám v noci uprostred divokých lesov a dokonca bez oblečenia. Rozbehol som sa k miestu, kde som mal stan, no nebolo tam po ňom ani stopy, dokonca zmizlo miesto pripravene pre ohnisko. Stál som tam ako obarený a uvažoval. Niekto mi to ukradol? Alebo som iba zablúdil?

V lese niečo zašuchotalo. Zľakol som sa, len ma tak myklo. Bleskovo som sa otočil, no nič som tam neuvidel. Niekde zahúkala sova. Niekde praskla vetvička ... všade som videl vlka, či medveďa alebo diviaka ... Nepanikár! Upokoj sa. Sú to zvuky, ktoré tu boli aj pred tým, len si ich nevnímal. Uvažuj. Vždy, keď dorazím na miesto, zistím si ako prvé podľa kompasu, kde je sever. Tentokrát som to neurobil, pretože som si to zistil už minule. No pre potvrdenie som sa zadíval na nebo a hľadal tie správne hviezdy. Upokojovalo, mať istotu aspoň v tomto. Lesa v ktorých som sa nachádzal boli z troch strán ohraničené cestami. Stačilo teda iba neísť na sever a skôr či neskôr som musel natrafiť na nejakú cestu, ktorá by ma doviedla k ľuďom. Ešte som sa poobzeral po okolí lúky, či niečo nenájdem, no nikde nič. A tak som sa vybral na západ - z mapy som si pamätal, že práve tým smerom by mala byť najbližšia cesta.

Postupoval som dosť pomaly. Predsa len, keď je človek bosý, musí si všímať, kam šlape. Rozrezané chodidlo som teraz veru nepotreboval. Bolo to už niekoľko hodín brodenia sa lesom, no zatiaľ som nenarazil ani na turistický chodník, či poľnú cestu. Očami som v tme zúfalo hľadal čokoľvek, čo by pripomínalo to, pred čím som ešte pár hodín späť utekal - civilizáciu. Nedával som dosť pozor a schádzaní z kopca som stupil na prehnitý peň. Ten sa prevalil a ja som pristál v zablatenom lesnom jarku. Našťastie som sa nijako neporanil, iba som bol špinavý ako prasa, ale to ma teraz vôbec netrápilo. Išiel som ďalej a ďalej. Na rozptýlenie som si pripravoval čo poviem, keď konečne niekoho nájdem a pre ten prípad som si odtrhol jeden veľký lopúchový list pre zakrytie.

Začínal som už byť poriadne unavený a začalo sa mi zívať, keď som v tme zazrel niečo tmavšie ako les a v tom tmavom žiarilo svetielko. Pretrel som si oči, či sa mi to iba nezdá, no naozaj - svetlo v tme. Strašne som sa potešil a pridal som do kroku. Bola to budova. A ako som sa približoval zistil som, že je to dosť veľká stavba. Bola to obohnaná asi tak tri metre vysokou hradbou, spoza ktorej vykúkali iba strechy budov umiestnených vo vnútri a za ktorou sa rýchlo stratilo svetielko, ktoré ma malo zachrániť. Podišiel som až k budove a začal som hľadať vchod. Našiel som ho za rohom, viedla k nemu urdžiavaná poľná cesta. Bola to iba veľká a silná drevená brána. Žiadna tabuľa o tom, kto tu sídli, či menovka, zvonec, alebo aspoň poštová schránka. Iba masívna brána s vbudovanými dverami a na nich malé zavreté okienko s mrežami, určené pre obyvateľov, keď sa chceli pozrieť, kto stojí pred bránami.

Začal som teda búchať pästou na bránu. Bolo to počuť, ale bol to zvuk, ktorý sa dal pokojne prepočuť. A tak som si dal prsty do úst a silno som zapískal. Zároveň som začal kričať a revať ako som len vládal. Občas som popri tom ešte zabúchal na bránu, no neprestával som. Chcel som to už mať čo najskôr za sebou, môcť si konečne ľahnúť a spať.

Mohlo to byť niečo vyše minúty, ked som začul, že sa niekto blíži. Rýchlo som sa zakryl lopúchom a čaka som čo bude. Otvorilo sa okienko a zjavila sa v ňom bledá, jemná no krásna ženská tvár.

"Dobrý večer, prepáčte mi prosím, že vás takto neskoro vyrušujem, ale potrebujem pomoc. Bol som tu na výlete a niekto ma o všetko okradol. Potrebujem len nejaké dočasné oblečenie a zavolať, ak je to možné," rýchlo no nie príliš, som povedal starostlivo pripravené slová.

Žena sa na mňa pozerala a vyzerala prekvapene. Chvíľu si ma premeriavala pohľadom a potom povedala pokojným hlasom:

"Počkajte," a zavrela okienko. Počul som ako odchádza. Neposlala ma preč, čo mi dávalo nádej.

Už som nevládal stáť a tak som si sadol, nechávajúc si lopúch na lone. Minúty ma uspávali, keď som zrazu začul kroky a otvorilo sa okienko a zjavila sa v ňom iná buclatejšia ženská tvár. Postavil som sa.

"Poď bližšie," povedala stroho.

Vykročil som teda k bráne.

"Stop!" povedala hlasnejšie, keď som bol asi tak meter od brány. Premeriavala si ma velmi pozorne očami.

"Bol som na výlete, stanovať a všetko mi ukradli. Teraz som sa ešte aj stratil. Prosím pomôžte mi."

"Sám?" spýtala sa a neveriacky mi hľadela rovno do očí.

"Áno, sám."

Pozrela sa do strán, akoby hľadala niekoho skrytého mimo poľnej cesty. Pozrela sa na lopúch, ktorým som sa zakrýval.

"Daj preč ten lopúch," znela o trošku pokojnejšie.

Prekvapene som sa na ňu pozrel.

"Čo ak skrývaš zbraň?"

Zahodil som lopúch bokom, sledujúc jej skúmavý pohľad jazdiaci po mojom tele.

"Rozpaž a otoč sa?"

Rozpažil som a začal som sa otáčať. Bolo to nepríjemné i vzrušujúce zároveň, nahý sa predvádzať pred cudzou ženou. Dúfal som, že môj penis na to nebude príliš reagovať aby si nemyslela, že som nejaký úchyl. Iba sa mierne zväčšil, no asi si to nevšimla.

Pozrela sa opäť do strán.

"Naozaj si sám?"

"Prisahám pani."

Pri slove pani, akoby sa mierne pousmiala.

"Odkiaľ si? Nemáš niekoho nablízku, kto by ti pomohol?"

"Som tu, z okresného mesta, vybral som sa sem sám na výlet. Nikoho tu žiaľ nepoznám."

"No ale veď niekto ťa bude hľadať."

"Minimálne týždeň určite nie. Mám dovolenku a príbuzní aj priatelia vedia, že som išiel sám niekde do lesa na výlet."

"Ťažko sa verí tomu, že v noci holý špinavý chlap zaklope na dvere, bez toho aby mal niečo zlé v úmysle."

"Pani, prosím, verte mi, som sám a stratený. Nemám kam ísť. Som unavený a nemám kde prespať. Keby som si mal čo obliecť, urobil by som tak. Ak mi neveríte, tak aspoň niekoho zavolajte, hoci políciu, budem vám pani vďačný aj za to."

Zavrela okienko. Spustil som plecia. Nevedel som, či mi pomôže alebo nie. Zrazu zahrkotala závora a dvere sa pootvorili.

"Poďte teda dnu," zaznelo z nich.

Potešil som sa. Zrejme som ju presvedčil, že naozaj potrebujem pomôcť. Podišiel som k dverám, no tie sa neotvorili úplne. Držala ich pootvorené tak akurát, takže som sa musel pretlačiť tým priestorom, ktorý mi nechala, obtierajúc sa telom o masívne drevo. Mal som pocit, že sa ma dotklo aj niečo iné, ale nebol som si istý. Môj penis to obtieranie natoľko vzrušilo, že sa začal pomaly dvíhať.

...::: Tip pro Vás: Ozdobné svorky na bradavky :::...
Sexshop Sexujte.cz

"Ďakujem vám veľmi pekne, pani ...," nedopovedal som, keď som vošiel. Ostal som stáť ako pribitý. Predomnou stála mníška. Bola to asi tak 30-40 ročná mierne bucľatá rehoľná sestra, v typicko čiernobielom oblečení mníšky. Stála a prezerala si ma prísnym pohľadom. Uvedomil som si, že som nahý a neobratne som sa snažil zakryť dvíhajúce sa vzrušenie.

"Som sestra Anna. Poď za mnou." Mal som pocit, akoby sa snažila zakryť pobavanie nad mojim pokusom zamaskovať svoje vzrušenie. Zatlačila závoru, dala na ňu masívny zámok a ukázala mi bez slova aby som išiel pred ňou. Uvedomil som si, že je to teda asi vlastne kláštor. Nevedel som, že tu nejaký je. Zo všetkých usadlostí naokolo musím v takejto chvíli natrafiť práve na kláštor. Nečudo, že bola tak opatrná.

Za hradbami bolo dosť miesta na rozmerný no výzorom skromný dvojposchodový kamenný dom, práve z neho sa zrejme svietilo, záhradky, kaplnku, studňu, chlievy, stajne, pár ďalších menších domčekov a priestranný dvor s veľkým krížom vztýčeným uprostred. Vchádzal som práve do rozmerného domu, kde mali mníšky zrejme svoje cely.

"Vnútri doľava," povedala sestra Anna. Vošiel som dnu a našiel som malú predsieň, ktorá vpravo ústila do dlhej chodby s množstvom dverí, oproti vchodu boli kamenné schody vedúce na poschodie. Zabočil som vľavo a ocitol som sa v kuchyni s pecou na varenie, masívnym stolom a ďalšími vecami, ktoré prezrádzali, že tu sa pripravuje jedlo.

Za mnou vošla sestra Anna, zapálila sviečky na svietniku a tie roztancovali tiene po stenách. Odtiahla stoličku a sadla si.

"Nesadaj si!" zavelila, keď som chcel odtiahnuť stoličku a sadnúť si na ňu. Prekvapene som sa na ňu pozrel, no poslúchol som a ostal som stáť, držiac sa stále rukami vpredu. Môj penis stál tvrdý v pozore a hrial ma v rukách.

Chvíľu sme vydržali takto v mučivej tichosti.

"Prečo si ako ťa boh stvoril?" opýtala sa konečne.

"Ukradli mi všetko, aj šaty," odpovedal som po pravde.

"A to si sa nebránil?"

"Bol som sa práve kúpať, keď mi všetko ukradli."

A opäť ticho. Začalo mi vŕtať v hlave prečo mi teda nedá nejaké oblečenie. Zazrel som na stene blížiace sa žlté svetlo sviečky.

"No konečne," zamrmlala sestra Anna.

Do izby vošla ďalšia, štíhla mladá mníška, ktorej tvár sa mi zjavila ako prvá v okienku brány.

"Toto je sestra Alžbeta, priniesla ti čaj na zohriatie."

"Nech sa páči. Pozor je ešte trochu teplý," načiahla sa ku mne s kovovým hrčekom.

Musel som jednou rukou opustiť pulzujúci penis. Snažil som sa ho zakryť jednou rukou, ťažko ale povedať či úspešne. Poďakoval som sa a usrkol som si. Voňal bylinkami a zároveň čímsi tajomným. Odpil som si a cítil som ako sa mi teplo pomaly rozlieva po tele. Obe mníšky sa na mňa pozorne pozerali, ja som behal pohľadom od jednej k druhej a pomaly upíjal s čaju. Teplý čaj a teplo ma začali upokojovať, svaly už neboli také strnulé. Napadlo mi, prečo na mňa tak zízajú. Bolo mi príjemne. Svet navôkol sa začal vzdalovať.

Otvoril som oči. Uvedomil som si, že sa mi drieme, že mi klipkajú oči. Dokonca som sa začal pomaly nakláňať. Kilometre v nohách sa zrejme začali ozývať. Dopil som čaj a položil som hrnček na drevený stôl. Strašne sa mi driemalo, mal som čo robiť, aby som udržal oči otvorené. Videl som, že tie dve sa na mňa stále pozerajú.

"Prepáčte mi, strašne sa mi drieme. Mohli by ste mi prosím, ..." zatackal som sa. Odsunul som stoličku a sadol som si. "... kde by so mohol prespať?"

Počul som ako sestra Anna hovorí niečo sestre Alžbete, ale už som nedokázal vnímať čo. Uložil som si hlavu na ruky na stole a zaspal som.

Pocítil som strašnú zimu. Celým mojím telom prešla triaška. Chcel som sa schúliť, no nemohol som. Pootvoril som oči pozerajúc na ruky a zistil som, že mi ich niečo drží. Mal som ich ležiac na chrbte lanom priviazané k nohám dreveného stola, na ktorom som zaspal. Skúsil som nohy, no priviazané boli aj tie. Roztvoril som poriadne oči.

"Už sa prebral pani," začul som známy hlas. Bola to sestra Alžbeta. Pozrel som sa tým smerom. Na moje prekvapenie, tam stála nahá s prázdnym kýbľom v ruke, ešte z neho kvapkala voda. Vypleštil som na ňu oči. Mal som teraz možnosť poriadne prezrieť jej krásne štíhle telo. Zarazilo nie len to, že bola vyholená, ale hlavne nenápadné blišťavé drobnosti, ktoré sa však nedali prehliadnuť - mala prepichnuté bradavky na malých no krásnych prsiach, ako aj veľké pysky a kožu nad klitorisom. Nezmohol som sa na slovo.

Podišla ku mne, chytila ma za tvár tlačiac prstami na otvorenie úst a spýtala sa: "No čo, už si hore?"

Zdvihol som hlavu a uvidel som niekoľko nahých žien rôzneho veku a postáv, stojacich pri stole a hľadiacich na mňa. Sestra Alžbeta mi vtedy chytila a buchla mi ňou o stôl.

"Asi ti ju budem musieť priviazať," povedala zamyslene.

"Oblej ho ešte raz a narýchlo mi ho umyte," začul som sestru Annu. Stála mi niekde za hlavou a teraz sa objavila v mojom zornom poli. Bola tiež nahá, nebola príliš tučná, no pôsobila najsilnejšie zo všetkých tých žien navôkol. Pomaly odchádzala z kuchyne.

"A pripravte ho," obzrela sa na prahu a pozrela sa mi hlboko do očí. "Už sa neviem dočkať. Zoslalo ťa nám samo nebo," dodala slastne s pohľadom k nebu a odišla.

"Áno pani," odvetila jej sestra Alžbeta a zobrala od jednej zo žien vedro. Podišla ku mne bližšie a pozreli mi do očí a začala hovoriť:

"Bude z teba naše poslušné zvieratko. Budeme si s tebou robiť čo nám napadne tak dlho, až to budeš robiť rád a stane sa to podstatným zmyslom tvojho života. No zároveň v tebe udržíme dostatočnú hrdosť a silu, pretože nechceme slabé a vystrašené zvieratko. Vycvičíme si ťa a je to len otázka času."

"Pochybujem," povedal som je pomaly a potichu do očí.

Začal som sa mykať, snažiac sa vyslobodiť ruky a nohy. A sestra Alžbeta na mňa vyliala vedro studenej vody.

"Kurva, prestaň. Všetky vás nakopem do piče, len čo budem mať šancu," začal som revať z plného hrdla a trieskať aspoň hlavou o stôl.

"Zafixujte mu hlavu a pripravte ústa," prikázala ostatným sestra Alžbeta. "A vy dve ho zatiaľ trochu umyte.

Začal som mykať čím sa dalo a revať na plné pľúca. Hlavu mi však čoskoro chytili dve zo sestier a začali mi ju pomocou zvláštneho dreveno koženého postroja znehybňovať a ten pripevnili k nohám stola. Zároveň sa mladá sestra s okuliarmi vyšplhala na mňa. Dotýkala sa počas toho dráždivo no nenápadne svojím nahým telom môjho penisu, ktorý prudko rástol. Bola mladá, no ťažšia ako ja a tak ma poľahky zalahla a chytila mi otvorené ústa. Začali mi do nich bezohľadne tlačiť nejakú drôtenú minikonštrukciu. Sestry medzitým dokončili znehybnenie hlavy a pomáhali jej tým, že sa snažili držať moje ústa, čo najviac otvorené, aby ona mohla zaťiaľ dokončiť vkladanie. Keď skončili, nemohol som zavrieť ústa ani kričal. Voľný ostal iba môj jazyk a mohol som iba nezrozumiteľne huhlať. Tie dve mi ešte okolo krku dali široký obojok z pevnej kože s kovovým okom na uchytenie vpredu a začul som zacvaknutie malého zámku.

Okuliarnatá sestra schádzala dole rovnako dráždivo, vychutnávajúc si každý dotyk môjho vtáka na jej tele. Ked sa k nemu dostala ústami, slastne vcucla žaluď a dotkla vajec. Moje telo mierne naplo vzrušením.

"Klára!" zavrčala na ňu sestra Alžbeta.

Potom zobrali mydlo a kefy a začali ma umývať. Keď sa to tak vezme, tak ma vlastne kefovali. Napenili si kefu mydlom vo vode a potom ňou začali drať zažratú špinu z môjho tela. Robili to síce iba narýchlo a nakoľko som ležal na stole tak umývali iba vrchnú časť, no dali si záležať na tom, aby mi to nebolo príliš príjemné. Keď boli spokojné, obliali ma studenou vodou. Na ohanbí som však zacítil novú penu. Zároveň sestra Alžbeta vytiahla z jednej zo skriniek britvu a prešla mi rozkroku. Tŕpol som. Opatrne zdvihla môj striedajúcimi sa nálevmi krvi a studenými kúpeľmi šokovaný penis a dala penu aj tam, kde chýbala. A potom ma začala britvou pomaly zbavovať ochlpenia. Bol som nehybný ako skala, vediac, že akýkoľvek pohyb môže byť veľmi bolestivý. Trvalo to celú večnosť a myslím, že si to riadne užívala. Zacítil som odrazu studenú vodu a zľakol som sa, že ma pozerala. Začali sa smiať.

A potom som pocítil ako na mňa niečo lejú. Nebola to voda, bolo to mastné a klzké. Začali mi to roztierať po tele a ja som si uvedomil, že je to asi olej. Hladili ma po celom tele mastnými rukami, venujúc náležitú pozornosť môjmu vtákovi, ktorý sa im odmieňal tým ako tvrdol. Pocítil som, ako trocha oleja steká po stranách na stôl, ako mi tečie rozkrokom medzi polky. A zrazu som pocítil ako sa mi do konečníka dobíja naolejovaný prst jednej zo sestier. Netrvalo mu dlho a napriek všetkému prenikol a začal mi premazávať konečník. Viac som však vnímal intenzívnu masáž môjho penisu, do ktorej sa pustili sestry a ktorá ma pomaly ale isto privádzala k vrcholu.

"Ooo, nádhera sestry," začul som hlas sestry Anny. Masáž prestala, moje telo ostalo tesne pred vrcholom opustené žobralo o dokončenie. "dakujem vám, krásne ste ho rozbehli."

Začul som stoličku a ako na ňu niekto vystupuje. Došlo mi, že asi sestra Anna. Ucítil som na sebe jej ruky. Hladne prechádzali od nôh k rozkroku. Tam ma chytila jednou za vajcia, druhou za penis a v opojnej symfónii a mľaskaní oleja ich začala dráždiť. Ústami sa prisala na žaluď a začala ho hlavne sať. Strácal som postupne prehľad o tom čo sa deje naokolo, iba som s postrojom v ústach hlasne oddychoval a čakal na vrchol, keď prestali.

Otvoril som oči v zúfalstve z nedosiahnutého vrcholu. Začul som smiech. Chvíľu čakali, kým som sa upokojil a prešlo ma prílišné vzrušenie. A potom si sestra Anna začala pomaly sadať na môj penis. Vychutnávala si to a každé dosadnutie vyrovnávala miernym zdvihnutím sa. Postupne môj penis v nej tvrdol a ona si to vychutnávala. Dosadla na mňa a pomaly začala na mne jazdiť. Moje telo sa oddávalo tomu stereotypu, až kým som nepocítil že to na ňu prichádza. Zvalila sa na mňa celou váhou, čo mi vyrazilo dych. Začala ma silno objímať a stískať a ja som zatiaľ lapal po dychu. Nedarilo sa mi dostatočne nadýchnúť, iba som cítil svojho vtáka v sestre Anne. Mal som na mále a zároveň som vedel, že ešte chvíľa a urobím sa. Silno ma stisla a ja som takmer omdlel. Jej stisk zoslabol. Už iba na mne ležala a hlasno oddychovala. Občas keď som sa začal brániť sa trochu nadvihla, aby som sa nadýchol, no nikdy nie na dosť dlho. Začal som sebou z posledných síl šklbať. A zároveň som cítil potrebu sa konečne urobiť. Vtedy sa nečakane rýchlo vyšvihla, takže odrazu nadomnou stála. Konečne som mohol naplno dýchať. Chvíľu stála a pozorovala ma. Hľadeli sme si z očí do očí. A ako môj penis klesal, stúpala moja frustrácia z toho, že som sa ešte neurobil.

Podišla k mojej hlave. Videl som jej rovno do rozkroku. Ten sa začal pomaly približovať až dosadol na moje roztvorené ústa.

"Líž," začul som hlas sestry Anny. Nič iné sa mi ani nedalo robiť, takže som začal končekom jazyka najskôr opatrne, no postupne intenzívnejšie lízať vchod do jej mokrej a mastnej lastúrky. Začul som jej prvé vzdychy. Začala sa mi po tvári trieť v rytme svojej vášne a ja som iba držal vystrčený jazyk a snažil sa pomedzi to si ukradnúť nosom aspoň trochu vzduchu. Zvalila sa na mňa, tlačila ma na priviazané ruky no najmä som mal pocit, že mi chce zavaliť hlavu a udusiť ma. Jej vzdychy sa vystupňovali a ona zostala stáť a stisla mi hlavu medzi stehnami. Snažil som sa radšej lízať, pretože moja jediná šanca ako sa neudusiť, bola pomôcť jej urobiť sa. Slastne vzdychla a je stisk povolil. Izbou sa ozval môj nádych. Mierne sa zodvihla a začala si prstami jemne hladkať rozkrok. Dala ruku vyššie a začala močiť. Snažila sa tlafiť hlavne do mojich otvorených úst, robil som čo som mohol aby som s otvorenými ústami stíhal pregĺgať, no našťastie veľká časť išla mimo takže som mal od jej moču celú tvár.

Postavila a otočila sa k ostatným mníškam a povedala im:

"Vyskúšajte si to sestry, ale nenechajte ho v žiadnom prípade urobiť sa," a zišla dolu zo stola. Mali očividne svoju hierarchiu a ďalšou ženou v nej bola sestra Alžbeta. Nahla sa nado mňa tak, aby som ju videl a usmiala sa. A dodržala rozkaz, ktorý dostala od svojej panej.

A žiaľ aj všetky ostatné to aj dodržali. Neboli už také ťažké ako sestra Anna. No všetky s diabolskou opatrnosťou sledovali, kedy sa už blíži môj vrchol a potom svojej sestre zakázali pokračovať. A všetky sa potom presunuli k mojim ústam a po drážení sa na mňa vymočili. Niektoré naštastie neudržali moč už keď na mne jazdlili.

Mal som pocit, že sa zbláznim. Vajcia ma boleli akoby ma do nich niekto kopol a v rozkroku som cítil neskutočný tlak. Celé telo i mozog myslelo len na jediné - konečne sa urobiť, a to akokoľvek. No mníšky boli neskutočne opatrné a chladnokrne trpezlivé. Opatrne sledovali ako som vzrušený. Keď moje vzrušenie opadlo, trpezlivo ma vzrušovali, aby ma opať priviedli na pokraj vrcholu a následne takmer utopili vo svojom moči. Keby som nebol priviazaný, tak hneď niektorú z nich prehnem cez stôl a vystriekam ju svojou plnkou. Ale takto som bol celkom v ich moci. Penis ma štípal a mal som pocit, že krv sa už zdžiava iba v tej časti tela a čaká na ďalší stimul. A ten zakaždým prišiel.

Obliali ma studenou vodou. Uvolnili mi hlavu, no postroj v ústach mi nechali. Začali mi rukami hladiť penis a ten zase reagoval tak, ako sa od neho očakávalo. Myslel som si, že je to len ďalšie kolo nekonečných neúspešných výstupov na vrchol. No zrazu som si všimol, že sestra Klára prináša sklenený pohár. Všimla si to a žmurkla na mňa. Toho som sa trochu zľakol. Zrazu som zacítil, ako mi niekto premazáva konečník. Zároveň sestry pri mojom penise odvádzali dobrú prácu a môj vrchol sa blížil. Naraz mi do premazaného konečníka rýchlo zastrčila niečo širšie ako prsty a sestry mi stlačili penis i vajíčka. Neudržal som sa a prehýňajúc sa v myseľpomíňajúcej extáze a uvoľnení, som bol konečne oslobodený. Svaly môjho vtáka začali natešene vytláčať semeno. Cítil som v konečníku zasunutú vec, ktorá tlačila na pumpujúci sval a pomáhala tak sestrám dostať zo mňa maximum. Tie radostne zachytávali do pohára výtrysky môjho vrcholu a pokračovali v dráždení, aby zo mňa dostali všetko i viac.

To uvoľnenie potom, bolo priam nebeské. Akoby som sa rozplýval. Nič som už nevnímal a ani neviem ako, unavený som upadol do hlbokého spánku. Vnímal som ešte ako ma odväzujú, stavajú na nohy a niekam so mnou idú, no nevládal som nič podniknúť. Ani neviem kde a ako som zaspal.

...::: Tip pro Vás: 4-dílná souprava pásových pout :::...
Sexshop Sexujte.cz